1.
Prečo všetko musí byť také ťažké, prečo človeka berú za odlišného kvôli výzoru a to len kvôli maličkostiam, prečo je život taký nespravodlivý. Na toto si otázku kladiem už pekne dlho, no len teraz ma to začalo štvať a hlavne trápiť, z dôvodu zrady, opovrhovania inými, či mojou prvou láskou ktorá ma ohovárala poza môj chrbát, to asi nie je dosť, to asi preto sa to všetko vracia práve mne a to len pre prehliadnuteľné maličkosti. Viete, pokiaľ nepatríte v škole medzi vychytanú smotánku, tak vás ostatní považujú za úbohú či len podpriemernú vrstvu detí, a to je na tom najhoršie že medzi bifľošov či lúzrov alebo úchylov nepatríte ale oni vás medzi nich zadeľujú, lebo nie ste dokonalý, ste pre nich INÝ. Určite nie som prvá, ktorá vie o čom hovorí minimálne polovica z vás toto trápenie v škole, či inde zažíva, ale pre tých, čo nevedia o čom hovorím sa to zdá byť trápne, možnože spočiatku aj vám, ...
Podľa viacerých deciek je dokonalý človek taký, ktorý má vkusný slovník samozrejme plný nadávok, vulgárnych názorov a prehnane vtipných poznámok alebo uštipačných či ironických narážok. Myslia si že je to super keď ostatných zabávajú, ale ja si myslím opak, keď to nie je naschvál, fajn je to sranda, ale ak by to malo byť len preto aby ste sa cítili zaujímavý, tak vravím dosť. Väčšina hovorí len že,... „Som úplne odveci, ha ha ha.. !“ povie jedna „To je na tom super, sme odvec, ha ha ha..“ odpovie druhá.. Tak toto je už podľa môjho názoru na grc.
A aby som nezabudla dokonalý človek by mal mať okrem „dokonalého“ slovníka aj dosť „hustý vohoz“ te da by mal byť „IN“ .. Keď na seba hodím čokoľvek nie som nikdy ako oni, aj keď si myslím že vyzerám dobre, oni si to nemyslia a nikdy nedopustia aby niekto vyzeral lepšie než oni, či mal lepší slovník než oni.
Môj príbeh je jednoduchý no ťažko prežívaní no nepodporuje ma nik, a tak som sa rozhodla písať, na klávesnici si vybíjam zlo aj keď po čase z obyčajného nenásytného zla vznikol len jeden dlhý a zároveň krátky smútok. Už ani neviem kedy a kde to začala, ale asi to začalo už na prvom stupni základnej školy, v škôlke som bola takmer neporaniteľná, ale potom sa slová a hrubé urážky začali zväčšovať do nepredstaviteľných veľkostí. A nehovoriac o tom ako ma kolektívy v triedach či malé skupinky dievčat so zahanbujúcimi poznámkami odstrkovali, ale to je za nami. Teraz prišla kríza menom chalani, určite ste sa stretli s tým že sa vám páčilo mnoho chalanov, ale toto bolo iné ja ho ľúbim alebo ľúbila? ... Túto otázku si kladiem už vyše týždňa, mám mu dať kopačky za to že nie je ku mne úprimný, ale ako môžem keď nemám overené či to naozaj povedal nechcem aby sa to zvrtlo proti mne. Neviem, či môžem veriť ľuďom čo mi o tom narozprávali, viem že ako je to keď sa šíria klebety aj keď nie sú pravdivé, lenže táto je iná presne vystihuje to čo som si myslela, že sa skôr či neskôr stane, ale nemusí to tak byť. Neviem naozaj neviem či môžem veriť tomuto zdeprimovanému a zničenému ľudstvu, teraz rozprávam fakt sprostosti. Ale aj tak čo ak to je pravda a ja neurobím nič, a to ma to dosť vytočilo, priam až urazilo.
Všetko sa začalo takto,...